Zákon zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý spája pod jednu strechu dve doteraz oddelené agendy: odškodňovanie obetí trestných činov (pôvodne v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR) a ochranu whistleblowerov (pôvodne Úrad na ochranu oznamovateľov). Doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov sa zrušuje a nový úrad sa stáva jeho právnym nástupcom – preberá jeho majetok, zamestnancov aj všetky práva a povinnosti. Úrad bude mať celoštátnu pôsobnosť so sídlom v Bratislave, jeho predseda bude volený Národnou radou SR na sedem rokov (len raz), pričom kandidátov navrhuje vláda po transparentnom verejnom vypočutí. Schválený rozpočet úradu môže počas roka znížiť iba Národná rada SR, čím sa garantuje jeho finančná nezávislosť. Zákon zároveň zavádza dôležité zmeny v ochrane oznamovateľov: ochrana podľa kľúčového ustanovenia zákona o oznamovateľoch sa odteraz vzťahuje len na oznámenia, ktoré priamo súvisia so závažnou protispoločenskou činnosťou zamestnávateľa oznamovateľa. Zamestnávateľ dostáva nové právo do 15 dní od doručenia rozhodnutia o poskytnutí ochrany požiadať nadriadeného prokurátora (resp. nadriadený správny orgán), aby toto rozhodnutie preskúmal; ak podmienky splnené neboli, ochrana sa zruší. Okrem toho môže zamestnávateľ opakovane (najskôr každých 6 mesiacov) žiadať o preskúmanie, či ochrana stále trvá oprávnene – napríklad ak sa skončilo trestné konanie alebo zanikol súvis s pracovným vzťahom. Toto právo sa vzťahuje aj na už existujúce prípady chránených oznamovateľov, pričom zamestnávatelia majú na podanie prvej žiadosti 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona. Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.