Zriadenie jednotného úradu na ochranu obetí trestných činov aj oznamovateľov
Pôvodný názovVládny návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zjednodušený výkladAI
Zákon zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý spája pod jednu strechu dve doteraz oddelené agendy: odškodňovanie obetí trestných činov (pôvodne v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR) a ochranu whistleblowerov (pôvodne Úrad na ochranu oznamovateľov). Doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov sa zrušuje a nový úrad sa stáva jeho právnym nástupcom – preberá jeho majetok, zamestnancov aj všetky práva a povinnosti. Úrad bude mať celoštátnu pôsobnosť so sídlom v Bratislave, jeho predseda bude volený Národnou radou SR na sedem rokov (len raz), pričom kandidátov navrhuje vláda po transparentnom verejnom vypočutí. Schválený rozpočet úradu môže počas roka znížiť iba Národná rada SR, čím sa garantuje jeho finančná nezávislosť. Zákon zároveň zavádza dôležité zmeny v ochrane oznamovateľov: ochrana podľa kľúčového ustanovenia zákona o oznamovateľoch sa odteraz vzťahuje len na oznámenia, ktoré priamo súvisia so závažnou protispoločenskou činnosťou zamestnávateľa oznamovateľa. Zamestnávateľ dostáva nové právo do 15 dní od doručenia rozhodnutia o poskytnutí ochrany požiadať nadriadeného prokurátora (resp. nadriadený správny orgán), aby toto rozhodnutie preskúmal; ak podmienky splnené neboli, ochrana sa zruší. Okrem toho môže zamestnávateľ opakovane (najskôr každých 6 mesiacov) žiadať o preskúmanie, či ochrana stále trvá oprávnene – napríklad ak sa skončilo trestné konanie alebo zanikol súvis s pracovným vzťahom. Toto právo sa vzťahuje aj na už existujúce prípady chránených oznamovateľov, pričom zamestnávatelia majú na podanie prvej žiadosti 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona. Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Upozornenie
AI môže robiť chyby. Tento zjednodušený výklad je len orientačný — pre presné znenie si prečítajte originálny návrh zákona na nrsr.sk.
Zavedenie priebežného preskúmavania ochrany oznamovateľov a vypustenie podmienky pracovného vzťahu
PN zavádza povinnosť prokurátora a správneho orgánu priebežne preskúmavať, či ochrana poskytnutá chránenému oznamovateľovi stále spĺňa podmienky kvalifikovaného oznámenia a dobrej viery – ak nie, ochranu zrušia. Zároveň sa vypúšťa pôvodná podmienka, podľa ktorej muselo oznámenie súvisieť so závažnou protispoločenskou činnosťou osoby, s ktorou bol oznamovateľ v pracovnoprávnom vzťahu, čo je v súlade so smernicou EÚ 2019/1937. Namiesto „odpisu registra trestov" sa vo viacerých ustanoveniach zavádza „špecializovaný výpis z registra trestov" podľa zákona č. 192/2023 Z. z. PN tiež upravuje prechodné ustanovenie o zastupovaní štatutárneho orgánu úradu predsedom NR SR a posúva účinnosť niektorých ustanovení na 1. januára 2026.
Vypustenie agendy ochrany obetí trestných činov z pôsobnosti úradu a odloženie účinnosti na 1. marca 2026
Pozmeňujúci návrh vyraďuje ochranu obetí trestných činov z pôsobnosti nového úradu – úrad sa bude zaoberať výlučne ochranou oznamovateľov protispoločenskej činnosti (whistleblowerov). Dôvodom je, že presun tejto agendy z Ministerstva spravodlivosti nebol riadne odôvodnený, nie sú zabezpečené potrebné personálne ani organizačné kapacity a náhla zmena bez odbornej diskusie by mohla paralyzovať systém odškodňovania obetí a ohroziť súlad s európskou smernicou 2004/80/ES. V nadväznosti na vypustenie obetí sa z návrhu zákona vyraďuje aj článok II, ktorý menil zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Zároveň sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2026 namiesto dňa vyhlásenia, čím sa zabezpečí primeraná legisvakančná doba.
Vypustenie ochrany obetí z pôsobnosti úradu a odloženie účinnosti na 1. marca 2026
Pozmeňujúci návrh navrhuje, aby nový úrad chránil výlučne oznamovateľov protispoločenskej činnosti (whistleblowerov), a nie obetí trestných činov – túto agendu z názvu aj obsahu zákona úplne vypúšťa. Dôvodom je, že presun agendy ochrany obetí z Ministerstva spravodlivosti na úrad nie je odôvodnený a nie sú na to zabezpečené personálne ani organizačné kapacity. Zároveň sa navrhujú prechodné ustanovenia, podľa ktorých predseda a podpredseda úradu, ktorí funkciu vykonávali k 1. marcu 2026, zostávajú vo funkciách aj podľa novej právnej úpravy. Účinnosť zákona sa posúva na pevný dátum – 1. marca 2026.
Zachovanie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti
Tento pozmeňujúci návrh navrhuje úplné vypustenie článku I vládneho návrhu zákona, ktorý by zrušil samostatný Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a presunul jeho agendu pod iný úrad. Zároveň sa vypúšťajú všetky súvisiace zmeny v článkoch II a III (spolu 23 bodov), ktoré na toto zrušenie nadväzovali. Predkladatelia z opozície argumentujú, že zrušenie úradu by oslabilo ochranu oznamovateľov (whistleblowerov) a naopak posilnilo ochranu páchateľov protispoločenskej činnosti. Cieľom návrhu je teda zachovať súčasný stav, v ktorom oznamovatelia majú k dispozícii nezávislý špecializovaný úrad.
Prejmenovanie úradu z ochrany obetí na ochranu páchateľov protispoločenskej činnosti
Pozmeňujúci návrh mení názov navrhovaného úradu: namiesto „Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti" navrhuje názov „Úrad na ochranu páchateľov protispoločenskej činnosti". Táto zmena sa má premietnutiť do celého textu zákona všade, kde sa pôvodný názov vyskytuje. Zároveň sa v čl. I § 2 písm. b) slovo „oznamovateľov" nahrádza slovom „páchateľov". Predkladatelia argumentujú, že nový úrad v skutočnosti nebude chrániť obete trestných činov ani oznamovateľov, a navrhovaný názov tak považujú za zavádzajúci; zmena názvu má podľa nich zosúladiť označenie úradu s jeho skutočným poslaním. Ide o kritický, opozičný pozmeňujúci návrh, ktorý spochybňuje zmysel celého vládneho návrhu zákona.
Vypustenie podmienky pracovnoprávneho vzťahu a zrušenie práva zamestnávateľa napadnúť ochranu oznamovateľa
Pozmeňujúci návrh odstraňuje z novely zákona podmienku, podľa ktorej muselo oznámenie oznamovateľa súvisieť so závažnou protispoločenskou činnosťou osoby, s ktorou bol oznamovateľ v pracovnoprávnom vzťahu – táto podmienka bola v rozpore so smernicou EÚ 2019/1937 o ochrane whistleblowerov. Zároveň sa vypúšťa možnosť zamestnávateľa žiadať nadriadeného prokurátora alebo správny orgán o preskúmanie opodstatnenosti trvania ochrany poskytnutej oznamovateľovi v trestnom konaní či konaní o správnom delikte. V prílohe k zákonu sa opravuje nesprávny dátum a odstraňuje duplicitné uvedenie nariadenia EÚ 2024/573. Zmeny majú technický aj vecný charakter a ich cieľom je zosúladenie slovenskej právnej úpravy s požiadavkami európskeho práva.
Pozmeňujúci návrh mení dátum nadobudnutia účinnosti zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Namiesto pôvodného dňa vyhlásenia v Zbierke zákonov má zákon nadobudnúť účinnosť až 1. januára 2028. Dôvodom je zabezpečenie primeranej legisvakančnej doby, teda dostatočného času na prípravu pred tým, než zákon začne platiť.