Ochrana pred SLAPP – zákon proti zneužívajúcim žalobám na umlčanie
Pôvodný názovVládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov
Zjednodušený výkladAI
Zákon zavádza ochranu pred tzv. SLAPP žalobami (strategické žaloby proti verejnej účasti) – teda súdnymi konaniami, ktoré sa využívajú nie na ochranu práv, ale na zastrašovanie novinárov, aktivistov, environmentálnych organizácií či iných osôb zapojených do verejného života. Ochrana sa vzťahuje na prípady s cezhraničným prvkom, teda keď aspoň jedna zo strán nemá bydlisko alebo sídlo na Slovensku. Žalovaný (obeť SLAPP žaloby) môže od súdu žiadať, aby žalobca musel vopred zložiť finančnú zábezpeku na pokrytie prípadnej škody a preddavok na trovy konania – ak ich žalobca v lehote minimálne 10 dní nezloží, súd konanie zastaví. Dôkazné bremeno sa prenáša na žalobcu: ten musí preukázať, že koná v dobrej viere a nie s cieľom odradiť druhú stranu od verejnej účasti. Súd môže žalobu rýchlo odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, a to aj na návrh žalovaného. Za zneužívajúce konanie môže súd uložiť žalobcovi pokutu vo výške až 10 % z uplatnenej sumy (minimálne 500 eur), nariadiť zverejnenie rozsudku na náklady žalobcu a uložiť náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného aj nad bežný tarifný rámec. Zákon tiež upravuje, že rozhodnutia vydané v krajinách mimo EÚ v takýchto veciach sa na Slovensku neuznajú ani nevykonajú. Súčasne sa aktualizujú pravidlá medzinárodnej justičnej spolupráce – napríklad sa umožňuje používať strojové preklady pri doručovaní písomností, pokiaľ sú zrozumiteľné. Zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2026.
Upozornenie
AI môže robiť chyby. Tento zjednodušený výklad je len orientačný — pre presné znenie si prečítajte originálny návrh zákona na nrsr.sk.
Zavedenie osobitného konania proti SLAPP žalobám (zneužívajúcim súdnym sporom)
Pozmeňujúci návrh zavádza do Civilného sporového poriadku úplne nový „štvrtý diel" s osobitnými pravidlami pre tzv. SLAPP spory – teda súdne konania, ktoré nie sú vedené za účelom ochrany práv, ale s cieľom zastrašiť, obmedziť alebo sankcionovať osoby zapojené do verejnej diskusie (napríklad novinárov, aktivistov či vedcov). Nové ustanovenia (§ 323a až § 323j) definujú, čo je zneužívajúce súdne konanie a verejná účasť, a poskytujú žalovanému silnejšiu ochranu: súd môže od žalobcu požadovať zloženie finančnej zábezpeky či preddavku na trovy, môže uložiť žalobcovi pokutu až do výšky 10 % žalovanej sumy, a ak ide o zjavne zneužívajúci spor, môže žalobu rovno odmietnuť. Žalovaný má zároveň právo predkladať dôkazy až do vyhlásenia rozhodnutia bez prísnych koncentračných lehôt. Cieľom návrhu je nahradiť nedostatočnú transpozíciu európskej anti-SLAPP smernice (EÚ) 2024/1069 komplexnejším znením, ktoré sa vzťahuje aj na čisto vnútroštátne spory.
Vypustenie bodov narúšajúcich systém rozhodovania súdov z návrhu zákona
Pozmeňujúci návrh poslankýň Števulovej a Bihariovej navrhuje vypustiť body 2 až 4 z článku I vládneho návrhu zákona. Tieto body by menili existujúci systém rozhodovania súdov a doručovania rozsudkov v prípadoch zmeškania – čo predkladateľky považujú za dôsledok (ne)konania Matúša Šutaja Eštoka. Podľa odôvodnenia nemajú dané novelizačné body žiadnu súvislosť s hlavným účelom zákona, ktorým je transpozícia antiSLAPP smernice. Predkladateľky tvrdia, že išlo o lobingový tlak ministra vnútra, pričom tieto zmeny neboli riadne prerokované v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK). Návrh podporilo 18 poslancov.
Pozmeňujúci návrh vypúšťa z vládneho návrhu bod 1, ktorý zavádzal povinnosť súdu určovať stranám sporu minimálne 15-dňové lehoty na vykonanie procesných úkonov. Navrhovatelia (Mária Kolíková a Ondrej Dostál) argumentujú, že takáto pevná minimálna lehota by mohla pri jednoduchých úkonoch zbytočne predlžovať konanie, zvyšovať jeho náklady a paradoxne oslabiť právo na spravodlivý proces. Navrhujú ponechať určovanie lehôt plne na uvážení súdu, aby ich mohol prispôsobiť konkrétnemu úkonu a situácii.
Zachovanie povinného rozsudku pre zmeškanie bez voľnej úvahy súdu
Pozmeňujúci návrh navrhuje vypustiť body 2, 3 a 4 z vládneho návrhu novely Civilného sporového poriadku. Tieto body by zmenili rozsudok pre zmeškanie z povinnosti súdu na jeho oprávnenie (zo „rozhodne súd" na „môže súd rozhodnúť"), čo by podľa predkladateľov spôsobilo právnu neistotu pre obe strany sporu a znemožnilo odvolaciu kontrolu nad tým, či súd diskreciu využil správne. Vypustiť sa navrhuje aj úprava, ktorá by fyzickým osobám s elektronickou schránkou doručovala rozsudok pre zmeškanie inak ako poštou – teda vylučovala elektronické doručovanie – pretože takáto výnimka by týchto ľudí znevýhodňovala a zvyšovala administratívnu záťaž súdov. Predkladatelia (poslanci Kolíková, Dostál a ďalší) zastávajú názor, že ciele navrhovaných zmien možno lepšie dosiahnuť sprísnenými podmienkami pred vydaním rozsudku pre zmeškanie, nie uvoľnením súdnej diskrecie bez jasných kritérií.