Návrh zákona zavádza samostatnú úpravu ochrany osobných údajov, ktoré spracúvajú polícia, Vojenská polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže, finančná správa, Ministerstvo spravodlivosti, Kancelária prezidenta, prokuratúra a súdy pri predchádzaní, vyšetrovaní, odhaľovaní a stíhaní trestných činov, výkone trestov a ochrane pred ohrozením verejnej bezpečnosti. Ide o transpozíciu európskej smernice (EÚ) 2016/680, ktorá dopĺňa všeobecné pravidlá GDPR práve pre oblasť trestného konania. Zákon stanovuje zásady spracúvania osobných údajov (napr. len na vymedzený účel, primeranosť, presnosť, minimalizácia), prísnejšie podmienky pre citlivé údaje (napr. o zdraví, rase, sexuálnej orientácii) a osobitné pravidlá pre spracúvanie údajov o odsúdených, obetiach či svedkoch. Ľuďom priznáva práva na informácie, prístup k svojim údajom, ich opravu, vymazanie alebo obmedzenie spracúvania, tieto práva však možno v odôvodnených prípadoch (napr. ak by sa ohrozilo vyšetrovanie) dočasne obmedziť. Orgány musia určiť zodpovednú osobu za ochranu údajov, viesť záznamy o spracovateľských činnostiach a logy (uchovávané minimálne 5 rokov po skončení spracúvania), vykonávať posúdenie vplyvu pri rizikových spracúvaniach a v prípade úniku dát do 72 hodín informovať Úrad na ochranu osobných údajov, prípadne aj dotknuté osoby, ak hrozí vysoké riziko. Upravuje sa aj cezhraničný prenos údajov do iných členských štátov EÚ a do tretích krajín, ktorý je možný len za splnenia prísnych podmienok (napr. rozhodnutie Európskej komisie o primeranosti ochrany, existencia záruk alebo výnimočné naliehavé situácie). Dozor nad dodržiavaním zákona vykonáva Úrad na ochranu osobných údajov (pri súdoch Ministerstvo spravodlivosti), ktorý môže za porušenia ukladať pokuty do 1 milióna eur, resp. do 2 miliónov eur pri závažnejších porušeniach základných zásad či práv dotknutých osôb. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.