Novela rokovacieho poriadku NR SR zavádza dve zmeny v pravidlách fungovania parlamentných výborov. Po prvé, za predsedu výboru nebude môcť byť zvolený poslanec, proti ktorému súd prijal obžalobu za trestný čin korupcie alebo trestný čin verejného činiteľa; ak sa obžaloba prijme počas výkonu funkcie, predsedovi výboru mandát v tejto funkcii zanikne dňom prijatia obžaloby. Cieľom je zvýšiť dôveryhodnosť ľudí, ktorí riadia výbory vykonávajúce kontrolu vlády a verejnej správy, pri zachovaní prezumpcie neviny. Po druhé, ak výbor nie je uznášaniaschopný (chýba nadpolovičná väčšina), ale je prítomná aspoň tretina jeho členov, predsedajúci musí otvoriť rokovanie a umožniť prerokovanie bodov programu – hoci sa o uznesení nehlasuje, hlasovanie sa len odloží na najbližšiu uznášaniaschopnú schôdzu. Táto zmena má zabrániť praxi, keď neúčasť poslancov na zasadnutiach výborov úplne blokuje prerokovanie vecí. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.