Regulácia kryptoaktív: licencie, dohľad NBS a nové pravidlá pre trh
Pôvodný názovVládny návrh zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zjednodušený výkladAI
Zákon implementuje európske nariadenie MiCA (Markets in Crypto-Assets), ktoré zavádza prvý komplexný právny rámec pre kryptoaktíva v EÚ. Hlavnou zmenou je, že poskytovatelia služieb v oblasti kryptoaktív (napr. zmenárne, peňaženky) a emitenti tokenov naviazaných na aktíva už nebudú môcť podnikať na základe živnostenského oprávnenia – budú potrebovať licenciu od Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá sa stáva príslušným orgánom dohľadu. Doterajší prevádzkovatelia so živnostenským oprávnením (vydaným pred 30. decembrom 2024) si môžu svoju činnosť zachovať prechodne – najdlhšie do 1. júla 2026, alebo kým nedostanú rozhodnutie o licencii podľa nariadenia MiCA. Zákon ďalej chráni záujmy držiteľov kryptoaktív: rezervy aktív emitentov tokenov a kryptoaktíva uschované v mene klientov sú vyňaté z konkurznej podstaty a exekúcií, čím sú chránené pred nárokmi veriteľov emitenta či poskytovateľa. NBS dostáva právomoc ukladať sankcie a nápravné opatrenia, blokovať online rozhrania porušovateľov a vydávať záväzné opatrenia na zastavenie škodlivej činnosti. Fyzické osoby poskytujúce poradenstvo o kryptoaktívach musia spĺňať kritériá odbornosti, ktoré NBS upresní vyhláškou; zamestnávatelia ich musia školiť najmenej raz ročne. Zároveň sa v právnych predpisoch nahrádza pojem „virtuálna mena" pojmom „kryptoaktívum" (vrátane Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o dani z príjmov a zákona o účtovníctve). Časť zákona nadobúda účinnosť 15. októbra 2024, ďalšie časti 30. decembra 2024 a zmeny v oblasti účtovníctva a daní od 1. januára 2025. Jednorazové náklady štátu na úpravu informačných systémov Finančnej správy sú vyčíslené na 198 290 eur.
Upozornenie
AI môže robiť chyby. Tento zjednodušený výklad je len orientačný — pre presné znenie si prečítajte originálny návrh zákona na nrsr.sk.
Sprísnenie ochrany finančných záujmov EÚ a spresnenie práv podozrivého v trestnom konaní
PN rozširuje ochranu finančných záujmov Európskej únie v Trestnom zákone tým, že do definície poškodenia „záujmov EÚ" (§ 124 a § 261) výslovne zahŕňa aj rozpočty inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, ktoré sú priamo alebo nepriamo spravované a kontrolované Úniou – nielen samotný rozpočet EÚ. Rovnaká úprava sa dopĺňa do § 137a Trestného zákona, čím sa zosúlaďuje slovenská legislatíva so smernicou EP a Rady (EÚ) 2017/1371 o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie. Ďalej sa spresňuje § 33b Trestného poriadku tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, že podozrivý nemá práva, ktoré z povahy veci môžu byť priznané iba obvinenému (napr. práva spojené s väzbou). Napokon sa opravuje nesprávny legislatívno-technický odkaz v § 191 písm. e) Trestného poriadku.