Nový stavebný zákon zjednodušuje povoľovanie stavieb od apríla 2025
Pôvodný názovVládny návrh Stavebného zákona
Zjednodušený výkladAI
Nový stavebný zákon, účinný od 1. apríla 2025, nahrádza starý stavebný zákon z roku 1976 aj nepripravený zákon o výstavbe z roku 2022. Hlavnou zmenou je zrušenie dvojstupňového povoľovania (územné rozhodnutie + stavebné povolenie) a zavedenie jediného konania – konania o stavebnom zámere. Stavebník alebo jeho projektant musí ešte pred podaním žiadosti prerokovať zámer s obcou, dotknutými orgánmi a susedmi, čo by malo skrátiť samotné konanie na stavebnom úrade. Cieľom je skrátiť priemernú dobu rozhodnutia zo súčasných odhadovaných 300 dní na 90 dní do roku 2032; odhaduje sa aj pokles počtu správnych konaní o 30 %. Stavebné úrady zostávajú na obciach (prenesený výkon štátnej správy), pričom obce sa môžu združovať do stavebných obvodov. Štátny stavebný dohľad (vrátane ukladania pokút a nariaďovania odstránenia čiernych stavieb) sa presúva výlučne na štát – na regionálne úrady Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ÚÚPaV), ktorý súčasne zrušuje Slovenskú stavebnú inšpekciu ako samostatnú organizáciu a začleňuje ju do svojej štruktúry. Rozširuje sa okruh zodpovedných osôb – pokuty môžu dostať nielen stavebníci, ale aj zhotovitelia a osoby vykonávajúce stavebný dozor (pokuty pre fyzické osoby od 300 eur do 200 000 eur, pre podnikateľov a firmy od 100 eur do 150 000 eur). Zákon tiež zavádza povinnosť investorov z verejného sektora vyčleniť aspoň 0,5 % z hodnoty stavby (max. 500 000 eur) na umelecké dielo, ak hodnota stavby presahuje stanovené limity. Vlastníci starých nepovolených stavieb môžu do 31. marca 2029 požiadať o dodatočné povolenie alebo preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa doterajších predpisov. Negatívny vplyv na štátny rozpočet (prevažne náklady ÚÚPaV) je vyčíslený na 30 mil. eur v roku 2025, 26,9 mil. eur v roku 2026 a 27,2 mil. eur v roku 2027; tieto výdavky sú kryté v schválenom rozpočte.
Upozornenie
AI môže robiť chyby. Tento zjednodušený výklad je len orientačný — pre presné znenie si prečítajte originálny návrh zákona na nrsr.sk.
Posilnenie práv dotknutých orgánov a verejnosti v stavebnom konaní
Pozmeňujúci návrh rozširuje práva dotknutých orgánov (napr. orgánov ochrany životného prostredia) a dotknutej verejnosti v procese stavebného konania. Konkrétne sa navrhuje, aby dotknuté orgány mohli vydávať záväzné stanoviská k projektu stavby vždy – nielen vtedy, keď si to vyhradili už v záväznom vyjadrení k stavebnému zámeru. Zároveň sa explicitne zakotvuje účasť dotknutej verejnosti (vrátane tých, ktorí podali odvolanie v EIA konaní) ako účastníkov stavebného konania. Pri väčších a líniovových stavbách s viac ako 20 účastníkmi alebo pri stavbách s významným vplyvom na životné prostredie sa zavádza povinnosť oznamovať začatie konania aj verejnou vyhláškou. Cieľom zmien je zosúladenie stavebného zákona s požiadavkami EÚ (najmä smernice o ochrane biotopov) a Aarhuského dohovoru o prístupe verejnosti k informáciám a spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Uvoľnenie definície vyhradenej stavby – rozpon, kapacita a výška nádrží
Pozmeňujúci návrh upravuje definíciu „vyhradenej stavby" v novom Stavebnom zákone tak, aby sa za vyhradenú nepovažovala každá väčšia stavba, ale len skutočne rozsiahle a zložité objekty. Konkrétne: pri jednopodlažných stavbách sa hranica rozponu nosnej konštrukcie zvyšuje z 30 m na 36 m; pri viacpodlažných budovách sa ako vyhradená označí stavba s rozponom nosnej konštrukcie nad 24 m, resp. strešnej konštrukcie nad 36 m. Kapacitná hranica pre zhromažďovacie priestory (štadióny, výstavné haly, koncertné sály) sa zvyšuje zo 1 200 na 6 000 osôb, čím sa z kategórie vyhradených stavieb vylúčia bežné menšie objekty. Ruší sa aj písmeno e), ktoré by inak zaradilo medzi vyhradené stavby aj mnohé rodinné domy s keramickými predpätými prekladmi. Napokon sa zvyšujú rozmerové limity pre nádrže a silá – za vyhradenú sa považuje nádrž s výškou nad 16 m alebo rozponom nad 15 m, ako aj nádrže na výbušné a vysoko horľavé látky vrátane plynov.
Povinná pomoc stavebného úradu rodinám pri stavbe vlastného domu
Návrh ukladá stavebným úradom povinnosť aktívne pomáhať fyzickým osobám, ktoré si stavajú rodinný dom na vlastné bývanie. Úrad im musí poskytnúť poučenie o ich právach a povinnostiach, aby neutrpeli škodu z neznalosti predpisov, a zároveň im pomáhať pri hľadaní riešení na získanie potrebných povolení – napríklad pri hroziacom zmeškání procesných lehôt. Táto zvýšená ochrana a poradenská povinnosť sa nevzťahuje na právnické osoby (firmy), teda ide výlučne o podporu bežných rodín starajúcich sa o vlastné bývanie.
Povinné umelecké dielo pri verejných stavbách nad 1 milión eur
Pozmeňujúci návrh zavádza povinnosť, aby stavebník pri novej verejne financovanej budove určenej na užívanie verejnosťou vyčlenil aspoň 0,5 % z predpokladanej hodnoty stavby (maximálne 500 000 eur) na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela, pričom dielo musí byť obstarané súťažou. Zároveň musí byť stavba realizovaná podľa návrhu získaného architektonickou súťažou alebo súťažným dialógom. Táto povinnosť sa vzťahuje iba na stavby, ktorých predpokladaná hodnota presahuje 1 000 000 eur. Zmena reaguje na neefektivitu pôvodného návrhu, podľa ktorého by pri stavbe za 500 001 eur predstavoval povinný príspevok na umenie iba 2 500 eur.
Posilnenie práv verejnosti pri posudzovaní vplyvov stavieb na životné prostredie
Pozmeňujúci návrh zavádza tri zmeny v prospech väčšej účasti verejnosti v stavebných konaniach. Po prvé, dotknutá verejnosť, ktorá podala odvolanie proti záväznému stanovisku z EIA procesu, získava právo byť účastníkom nadväzujúceho stavebného konania – za podmienky, že jej odvolanie nebolo zamietnuté ako zneužitie práva alebo šikanózne. Po druhé, pri líniových a rozsiahlych stavbách (alebo ak je účastníkov viac ako 20, alebo konaniu predchádzalo EIA konanie) sa oznamovanie o začatí stavebného konania musí vykonať verejnou vyhláškou, nielen doručením do elektronickej schránky. Po tretie, rovnako verejnou vyhláškou sa musí oznamovať aj samotné rozhodnutie o stavebnom zámere pri týchto typoch stavieb. Cieľom zmien je zosúladiť slovenské právo s medzinárodným Aarhuským dohovorom o prístupe verejnosti k informáciám a účasti na rozhodovaní v otázkach životného prostredia.