Zákon mení spôsob, akým sa každoročne prepočítava štátny príspevok pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Doteraz sa 80 % príspevku indexovalo podľa rastu platov zamestnancov vo verejnej správe – no tieto platy počas pandémie nevalorizovali, zatiaľ čo minimálna mzda rástla. Výsledkom bolo, že príspevok štátu rástol oveľa pomalšie ako minimálna mzda: od účinnosti zákona do roku 2023 vzrástla minimálna mzda o takmer 35 %, príspevok cirkvám len o necelých 21 %. Keďže viac ako 96 % štátneho príspevku cirkvi používajú na mzdy zamestnancov (vrátane duchovných, ktorých platy sa pohybujú na úrovni minimálnej mzdy aj po 20 rokoch praxe), hrozilo sociálne zhoršenie ich životnej úrovne. Prvá zmena nahrádza v indexačnom vzorci rast platov vo verejnej správe rastom priemernej mzdy v celom hospodárstve (zisťovaným Štatistickým úradom s dvojročným oneskorením), čo lepšie odráža skutočný vývoj ekonomiky. Druhá zmena zavádza „garančný mechanizmus": ak by vypočítaný príspevok pre niektorú cirkev rástol medziročne menej ako minimálna mzda, štát ho dorovná aspoň na úroveň rastu minimálnej mzdy. Tretia zmena upravuje rozdeľovanie príspevku medzi cirkvi: každá cirkev dostane najprv toľko, koľko dostala v predchádzajúcom roku, a zvyšok sa rozdelí pomerne podľa počtu veriacich – čím sa predíde situácii, že by niektorej cirkvi príspevok medziročne poklesol. Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Podľa odhadov navrhovateľov budú dodatočné náklady štátneho rozpočtu v rokoch 2024–2026 postupne rásť (od cca 4 mil. eur v roku 2024 až po cca 14,7 mil. eur v roku 2026), avšak pri výraznejšom raste platov vo verejnej správe by dopad mohol byť nulový alebo aj pozitívny.