Slovenská republika nahrádza dvadsaťkrát novelizovaný zákon o azyle úplne novým zákonom o medzinárodnej ochrane, ktorý je účinný od 12. júna 2026. Hlavným dôvodom je povinnosť implementovať európsky Pakt o migrácii a azyle (9 nariadení EÚ) a transponovať smernicu o podmienkach prijímania žiadateľov. Kľúčové zmeny pre žiadateľov o ochranu: Zavádza sa nové konanie o azyle na hraniciach – žiadatelia, ktorých prípad tam padá, nemôžu vstúpiť na územie SR a sú povinní zdržiavať sa v špeciálnom zariadení (max. 12, resp. 16 týždňov). Ak nie sú zaistení, dostanú rozhodnutie o obmedzení slobody pohybu. Žiadatelia tiež získajú nárok na bezplatné právne poradenstvo už počas správneho konania (doteraz len pri súdnom prieskume). Zo všetkých pohovorov sa bude povinne vyhotovovať zvukový záznam. Vek pre odobratie odtlačkov prstov sa znižuje zo 14 na 6 rokov. Zmeny statusov a pobytov: Azyl aj doplnková ochrana sa budú udeľovať výlučne na dobu neurčitú (ruší sa konanie o predĺženie doplnkovej ochrany). Cudzinci s udelenou doplnkovou ochranou budú mať trvalý pobyt (doteraz len prechodný), čím získajú prístup k príspevku pri narodení dieťaťa a niektorým príspevkom na náhradnú starostlivosť. Zákon výslovne rozlišuje medzi medzinárodnou ochranou (azyl z prenasledovania, doplnková ochrana z vážneho bezprávia) a národnými statusmi (azyl na zlúčenie rodiny, doplnková ochrana na zlúčenie rodiny, azyl z humanitných dôvodov) – národné statusy nezakladajú ochranu pred vyhostením ani extradíciou. Zmeny v súdnom konaní: Lehota na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiam o zamietnutí žiadosti ako neprípustnej alebo zjavne neopodstatnenej sa skracuje z 20 na 10 dní. Pri rozhodnutiach o odovzdaní do zodpovedného štátu je lehota 7 dní. V konaniach o azyle na hraniciach a návrate na hraniciach nie je prípustná kasačná sťažnosť; súd musí rozhodnúť do 30 dní. Ďalšie dôležité zmeny: Maloletí žiadatelia budú mať zdravotnú starostlivosť v rozsahu verejného zdravotného poistenia (doteraz len neodkladná). Občania EÚ stratia nárok na ubytovanie a starostlivosť v azylových zariadeniach. Verejný ochranca práv sa stáva nezávislým monitorovacím mechanizmom pri preverovaní cudzincov na hraniciach. Zákon tiež upravuje spoluprácu väzenských zariadení s políciou pri príprave vyhostenia cudzincov už počas výkonu trestu. Celkové odhadované výdavky štátu v súvislosti so zákonom predstavujú asi 18–22 miliónov eur ročne, z čoho väčšina bude krytá z fondov EÚ (AMIF a BMVI).