Ministerstvo spravodlivosti pripravilo rozsiahlu novelu, ktorá upravuje približne 20 zákonov (napríklad Obchodný zákonník, Zákonník práce, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok, Daňový poriadok, zákon o správnom konaní, o združovaní občanov, o štátnom podniku a ďalšie) v nadväznosti na úplne nový Občiansky zákonník, ktorý sa stáva všeobecným základom súkromného práva. Cieľom je zosúladiť terminológiu (napr. jednotné používanie pojmu „škoda“ namiesto rozlišovania škody a ujmy, „doba“ a „lehota“ presne podľa nových definícií, „strana“ namiesto „účastník“), odstrániť duplicity a nejasné odkazy, keďže viaceré inštitúty (napr. premlčanie, zastúpenie, právnické osoby, likvidácia, dedičské právo) sa presúvajú alebo zjednocujú vo všeobecnom kódexe. Najvýznamnejšia vecná zmena nastáva v Obchodnom zákonníku – zrušuje sa doterajšie oddelené úpravy obchodných a občianskych záväzkov (napr. kúpna zmluva, zmluva o diele), pričom obchodné záväzky sa presúvajú do Občianskeho zákonníka a Obchodný zákonník sa obmedzí najmä na úpravu obchodných spoločností a družstva. V Zákonníku práce sa zavádza nová subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy neupravené Zákonníkom práce, pričom sa chráni zamestnanec ako slabšia strana (napr. dojednania odchylné od zákona sú možné len v jeho prospech) a dopĺňajú sa nové pravidlá o zodpovednosti za škodu, premlčaní, elektronickom doručovaní a zastupovaní zamestnávateľa. Procesné predpisy (Civilný sporový a mimosporový poriadok) zavádzajú nové konania súvisiace s novými inštitútmi Občianskeho zákonníka – napríklad ochranu držby, podporované rozhodovanie, správcu dedičstva, vykonávateľa poslednej vôle, zrušenie a neplatnosť právnických osôb, dodatočnú likvidáciu majetku a konanie pri nedostatočnom obsadení orgánov právnickej osoby. V Daňovom poriadku pribúdajú pravidlá pre správcu dedičstva a právne nástupníctvo daňových subjektov a opatrenie proti obchádzaniu daňovej povinnosti cez nové súkromnoprávne inštitúty (napr. dedičské zmluvy). Množstvo ďalších úprav má čisto legislatívno-technický charakter (napríklad aktualizácia odkazov, zjednotenie pojmov ako „spoločné imanie manželov“ namiesto „bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“, „uzavrieť“ namiesto „uzatvoriť“) a nemení vecný obsah práv a povinností dotknutých osôb.